Víno pôsobí uťahano a prázdno, ak je hrozno len prezreté, plné cukru, avšak bez povzbudivej kyselinky. No na druhej strane je tiež neharmonické, ak má výraznú kyslosť a alkohol bez zvyškového cukru. Na tento základný prejav vína majú vplyv najmä klimatické podmienky.

Slovensko aj napriek postupne sa otepľujúcej klíme stále leží na severnej hranici pestovania viniča hroznorodého, v miernom podnebnom pásme. Znamená to, že v ideálnom prípade má vinič dostatok vlahy na jar a v lete, aby počas teplej a suchej jesene stihlo hrozno fyziologicky dozrieť a malo tak ideálny pomer medzi kyselinami a cukornatosťou.

V týchto vínach je tak dostatok sviežosti, množstvo primárnych ovocných či rastlinných vôní a pri dostatku cukornatosti a alkoholu sú to krásne plné vína s dlhšou dochuťou. Práve toto je typický charakter vína z našej klimatickej zóny, ktorý je v stredomorskom podnebnom pásme veľmi ťažko dosiahnuteľný.

Modré muštové odrody, z ktorých sa produkuje červené víno potrebujú na jeseň naopak dlhší čas na dozretie, ktorý im môže zabezpečiť najmä dostatočne intenzívne slnko a menej zrážok. To je hlavný dôvod, prečo v našich klimatických podmienkach nie je každý ročník vhodný na výrobu veľkých červených vín a o to sú vzácnejšie. Slovenské červené vína potrebujú na získanie harmónie okrem kvalitného hrozna aj čas. Ten je potrebný zvlášť na to, aby triesloviny, ktoré sa v týchto vínach vyskytujú, stali jemnejšie a elegantné. S konzumáciou slovenských červených vín sa preto netreba ponáhľať a nechať im dostatok priestoru na vyzretie.