Vinohradníctvo na Slovensku

Slovenské vinohradníctvo
v súčasnosti

Laická verejnosť často chápe termíny vinohradníctvo a vinárstvo ako synonymá, avšak tomu tak nie je. Kým pod vinárstvom sa rozumie najmä pivničné hospodárstvo a samotný proces dorábania vína, vinohradníctvo má v stredobode záujmu vinič hroznorodý (vitis vinifera) a hrozno ako produkt.

Vinárska Akadémia Online teraz na DVD v predpredaji !

ZOBRAZIŤ OBSAH DVD

Vinárstvo ako také zaznamenalo za posledných 25 rokoch výrazný vzostup. Žiaľ, pri vinohradníctve je trend skôr opačný. V roku 1920 bola po fyloxére u nás výmera vinohradov 9.500 ha, čo tvorilo historické dno v našich dejinách. Vinohrady sa našťastie postupne začali vysádzať vo väčšej miere. V roku 1950 zaberali plochu 12 260 ha a v roku 1989 bolo na Slovensku evidovaných až 28 318 ha vinohradov. Od tohto dátumu však evidujeme trvalý klesajúci trend.

Po vstupe do Európskej únie bola Slovenská republika nútená vykonať registráciu svojich vinohradníckych plôch so zreteľom na skutočnosť, že túto výmeru nebude môcť v budúcnosti prekročiť. Cieľom tohto opatrenia bola zo strany EÚ snaha o reguláciu produkcie hrozna a vína, ktorého je v rámci európskeho priestoru prebytok.  Naša krajina tak má oficiálne zaregistrovaných 22 452 ha vinohradov.

“V dôsledku pretrhnutých rodinných väzieb na pôdu a vinohrady však po roku 1989 nenastal očakávaný plynulý prechod zo socialistického, centrálne riadeného hospodárstva v oblasti vinohradníctva na súkromný sektor.”

Vinohrady síce boli postupne vracané pôvodným majiteľom, ale dlho nebola vykonaná ich komasácia. Časť majiteľov nemala k získanej pôde vzťah či podnikateľské plány živiť sa vinohradníctvom. Je zrejmé, že svoju rolu pri nechuti obrábať vinič zohrával aj zámer vyčkať, či nebude možné získanú pôdu preklasifikovať na stavebný pozemok, čím by získala výrazne na bonite. Svoju významnú úlohu majú aj výkupné ceny hrozna, ktoré častokrát nestačia pokrývať náklady na údržbu a starostlivosť o vinohrady a tým odrádzajú od výsadby ďalších záujemcov.

Na Slovensku tak v súčasnosti máme stav, že z oficiálne zaregistrovaných vinohradov je reálne rodiaca azda polovica. Vznikol postupne zaujímavý, no vo vyspelých vinárskych krajinách neštandardný model, kedy významná časť vinárstiev nevlastní vinohrady a surovinu  nakupuje od svojich dodavateľov, a naopak, majitelia vinohradov zvyčajne nepodnikajú aj vo vinárskom segmente.

Svetlou víziou slovenskej budúcnosti je však zlúčenie týchto dvoch odvetví do jedného celku, kedy vinár bude vedieť ovplyvniť kvalitu hrozna na svojom vinohrade a z neho dorobiť kvalitné a autentické víno. Toľko opakovaný „terroir“ tak získa na reálnosti, pretože dnes z veľkej časti netvorí záruku kvalitného vína jeho pôvod, teda z akého vinohradu pochádza hrozno, ale meno vinára a jeho renomé, teda kto konkrétne víno dorába.

Klimatické podmienky na Slovensku

Dobré víno sa rodí už na kroch viniča, hovorí stará vinárska múdrosť. Aby však hrozno bolo dobre vyzreté a víno z neho malo harmóniu je nesmierne dôležité, v akých klimatických podmienkach a polohe vinič rastie.

Víno pôsobí uťahano a prázdno, ak je hrozno len prezreté, plné cukru, avšak bez povzbudivej kyselinky. No na druhej strane je tiež neharmonické, ak má výraznú kyslosť a alkohol bez zvyškového cukru. Na tento základný prejav vína majú vplyv najmä klimatické podmienky.

Slovensko aj napriek postupne sa otepľujúcej klíme stále leží na severnej hranici pestovania viniča hroznorodého, v miernom podnebnom pásme. Znamená to, že v ideálnom prípade má vinič dostatok vlahy na jar a v lete, aby počas teplej a suchej jesene stihlo hrozno fyziologicky dozrieť a malo tak ideálny pomer medzi kyselinami a cukornatosťou.

“Vďaka dostatočným zrážkam či striedaniu teplých dní a chladných nocí na jeseň sú naše oblasti vhodnejšie skôr na výrobu vysoko kvalitných bielych a ružových vín.”

V týchto vínach je tak dostatok sviežosti, množstvo primárnych ovocných či rastlinných vôní a pri dostatku cukornatosti a alkoholu sú to krásne plné vína s dlhšou dochuťou. Práve toto je typický charakter vína z našej klimatickej zóny, ktorý je v stredomorskom podnebnom pásme veľmi ťažko dosiahnuteľný.

“Predovšetkým v oblasti ružových vín má Slovensko ideálne predpoklady na obsadenie popredných miest na svetovej vinárskej scéne. Výsledky posledných ročníkov z niektorých svetových súťaží vín tomu dávajú za pravdu.”

Modré muštové odrody, z ktorých sa produkuje červené víno potrebujú na jeseň naopak dlhší čas na dozretie, ktorý im môže zabezpečiť najmä dostatočne intenzívne slnko a menej zrážok. To je hlavný dôvod, prečo v našich klimatických podmienkach nie je každý ročník vhodný na výrobu veľkých červených vín a o to sú vzácnejšie. Slovenské červené vína potrebujú na získanie harmónie okrem kvalitného hrozna aj čas. Ten je potrebný zvlášť na to, aby triesloviny, ktoré sa v týchto vínach vyskytujú, stali jemnejšie a elegantné. S konzumáciou slovenských červených vín sa preto netreba ponáhľať a nechať im dostatok priestoru na vyzretie.

Pôda v slovenskom
vinohradníctve

Slovensko je pestré nielen z hľadiska prírodných krás, rozmanitosti jeho fauny a flóry, ale aj z pohľadu geologického a geomorfologického. Šesť vinohradníckych oblastí Slovenska a v každej z nich iná pôda, iné podložie, iný terroir, iné vína.

Práve pôda zohráva v kombinácii s polohou a lokálnou klímou kľúčovú úlohu k pochopeniu, čo je to terroir, originalita a autentickosť vína. Víno z tej istej odrody bude totiž pravdepodobne chutiť inak vo vašom vinohrade ako v susedovom. A prečo? Vinič je rastlina, ktorá dokáže ísť svojim koreňovým systémom až do niekoľkometrovej hĺbky. Pri nedostatku vlahy jeho koreňová sústava čerpá živiny a výživné látky práve z pôdy, a tak charakter a vlastnosti pôdy sa dostávajú aj do vína.  Stačí ak váš vinohrad rastie na kamenistej pôde a vedľajší na pieskovcovej a víno bude vo svojej chuti odlišné.

“Už uhorský polyhistor Matej Bel delil začiatkom 18. storočia naše vína na sírnaté, ohnivé a vápenaté, práve podľa charakteristiky, ktorú vína mali z hľadiska zloženia pôdy na ktorej hrozno vyrástlo a dozrelo.”

Pochopenie významu pôdy na výslednú chuť vína poznali už v 13. storočí mnísi z rehole cisterciánov. Ich zmysel pre detail viedol podľa legendy aj k ochutnávaniu pôdy, aby vedeli lepšie určiť jej vlastnosti. Nie každej odrode vyhovuje rovnaká pôda.

Menovanie všetkých pôdnych zložení vyskytujúcich sa na Slovensku by bolo veľmi obsiahle. Táto pestrosť však predstavuje obrovské bohatstvo pre autentickosť slovenských vín, aj vzhľadom na jedinečnosť výslednej chuti. Zaznievajú dokonca názory, že Slovensko možno porovnávať so slávnou francúzskou oblasťou – Burgundsko, ktoré sa preslávilo práve prepracovaným apelačným systémom, kde takmer každý vinohrad je začlenený do určitého stupňa kvality a triedy.

V zásade sa však u nás nachádzajú tieto pôdy:
– Kamenisté pôdy
– Štrkové pôdy
– Ľahké pôdy s vysokým obsahom skeletových  častíc z rozkladu hornín, štrku a piesku
– Stredne ťažké pôdy s vyšším obsahom hlinitých častíc
– Ťažké pôdy s vysokým podielom ílovitých častíc
– Pieskovcové pôdy
– Sopečné pôdy
– Vápencové pôdy

Najviac zastúpené sú u nás stredne ťažké ílovité a kamenisté pôdy. Vína dorobené z hrozna z týchto oblastí sú plnšie, extraktívnejšie a aromatickejšie. Ľahšie vína, ktoré sú ovocnejšie a sviežejšie pochádzajú spravidla z pieskovitých a štrkovitých pôd. Ak je pod vinohradom bridlica, vína sú minerálnejšie.

Odrody pestované na Slovensku

Na Slovensku možno oficiálne na trh uvádzať víno len z odrôd, ktoré sú zapísané v Listine registrovaných odrôd SR. V zásade sa delia na muštové a stolové. Muštové sú vhodné na výrobu kvalitných vín, stolové odrody, ako prezrádza už ich názov, sú vhodnejšie skôr na bežnú konzumáciu.

Muštové odrody členíme na biele, tokajské a modré. Nie každá odroda sa hodí do každej oblasti či pôdy. Z tohto dôvodu vzniklo na Slovensku šesť vinohradníckych oblastí, z ktorých každá má svoje špecifiká.

“Z tradičných bielych muštových odrôd sú u nás na najväčšej výmere vysadené Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Müller Thurgau. Nie je to náhoda, pretože tieto vína sú vhodné do našich klimatických podmienok.”

Rozhodne sa u nás darí aj Rizlingu rýnskemu a Tramínu červenému. V posledných rokoch sa začínajú presadzovať aj komerčne úspešné vína ako Chardonany, Sauvignon či Rulandské biele a šedé. V kategórii skorších a mladých vín majú nezastupiteľné miesto odrody ako Iršai Oliver, Muškát Ottonel či Muškát moravský. Kto by rád vedel, aké vína sa pili v minulosti, mal by siahnuť po Silvánskom zelenom alebo Dievčom hrozne.

Z modrých muštových odrôd hrajú na Slovensku prím Frankova modrá a Svätovavrinecké. Za posledné roky u nás výrazne vzrástli výsadby Cabernet Sauvignon a Alibernet, ktorý má u nás veľmi dobré podmienky. Do našich viníc neodmysliteľne patria aj odrody Rulandské modré (Pinot Noir) či Modrý portugal.

“Tokajské muštové odrody sú typickým príkladom toho, ako miestne špecifické klimatické a pôdne podmienky vygenerovali odrody, ktoré sú pre túto oblasť ideálne: Furmint, Lipovina, Muškát žltý a novšia Zeta. Podľa našej legislatívy je len z týchto odrôd povolené vyrábať svetoznáme tokajské putňové výbery.”

Významným slovenským príspevkom do svetovej vinárskej originality sú nepochybne slovenské novošľachtence, teda odrody, ktoré boli vyšľachtené práve do našich podmienok. Postarali sa o to najmä slovenskí šľachtitelia Dorota Pospíšilová, Ondrej Korpás a Tibor Ruman. Práve z ich ‘dielní’ vzišli biele vína ako Devín, Noria, Milia či slovenské ‘modré rieky’ Dunaj, Hron, Nitria, Rudava, Váh a Rosa. Tieto odrody a vína z nich vyrobené sú nepochybne našim unikátom a márne by ste ich hľadali v okolitých krajinách. Niektoré z nich sú už teraz veľmi obľúbené, napr. Devín či Dunaj, iné si ešte len postupne hľadajú svoju cestu ku konzumentovi.