Označovanie vín

Kategorizácia slovenských vín
akostné víno s prívlastkom

Kategorizácia slovenských vín

Orientácia na cukornatosť mala svoje príčiny v podnebí a spôsobe vinohradníctva. V minulosti totiž zďaleka nebývalo také množstvo hrozna s vysokým obsahom prírodného cukru, aký je najmä v poslednej dekáde u nás bežný.

Vinárska Akadémia Online teraz na DVD v predpredaji !

ZOBRAZIŤ OBSAH DVD

Teploty boli nižšie a ak sa pri zbere hrozna nevykonávala redukcia, čo sa robilo výnimočne, malo to za následok vyššiu prítomnosť kyselín a menšiu harmóniu vín. Nezriedka sa mušt aj dodatočne docukroval. Náš zákon o vinohradníctve a vinárstve z roku 1996 vychádzal z tejto tradície a delil víno podľa cukornatosti muštu na stolové, akostné a akostné s prívlastkami – kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber a ľadový zber.

“Aktualizovaný zákon z roku 2009 už reaguje na skutočnosť, že len samotný cukor v mušte nie je sám o sebe relevantným ukazovateľom kvality vína.”

Aj vďaka snahám Európskej únie o zosúladenie legislatívy sa začíname na Slovensku od roku 2009 približovať k tzv. románskemu typu kategorizácie vín – t.j. podľa pôvodu a oblasti, z ktorej hrozno pochádza. Inak povedané, dôležité je, kde hrozno dozrelo, v akom vinohrade a na akej polohe. Tým stále viac smerujeme k tzv. apelačnému systému, ktorý napr. vo Francúzsku platí už stáročia a kde sa jasne definuje, ktoré polohy vinohradov sú najlepšie, ktoré dobré a ktoré slabšie.

Pretože apelačný systém u nás ešte nie je etablovaný, naša legislatíva povoľuje popri označení pôvodu vína aj tradičné značenie podľa prívlastkov. To znamená, že na etikete sa môže uvádzať aj informácia o cukornatosti hroznového muštu podľa prívlastkov ako kabinetné víno, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber, cibébový výber, botritický výber, ľadové víno či slamové víno.

Aktuálne slovenské vína kategorizujeme nasledovne:

Víno bez zemepisného označenia

Je stolové víno najnižšej kategórie a možno ho uvádzať na trh ak hroznový mušt, z ktorého bolo vyrobené, dosiahol cukornatosť najmenej 13 °NM.Víno bez zemepisného označenia sa označuje výrazom „víno“ a možno ho označovať údajmi o pôvode podľa osobitného predpisu.

Víno s chráneným zemepisným označením

Je víno priemernej kvality a zvykne sa označovať skratkou CHZO. Víno možno označiť ako víno s chráneným zemepisným označením, iba ak sa vyrába výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradníckych plochách na území Slovenskej republiky, a zber hrozna, výroba vína, ako aj jeho fľašovanie sa uskutočnili v Slovenskom vinohradníckom regióne. Okrem týchto podmienok musí spĺňať ďalšie požiadavky podľa zákonom stanoveného osobitného predpisu. V označení vína s chráneným zemepisným označením možno uvádzať tradičný výraz „regionálne víno“.

Víno s chráneným označením pôvodu

Alebo tiež označované ako CHOP je najvyššia európska kategória vín, ktorá podlieha prísnej ochrane. Chránené sú názvy vinohradníckych oblastí – malokarpatská, juhoslovenská, stredoslovenská, nitrianska, východoslovenská a Tokaj.

Synonymom CHOP je skratka D.S.C. (Districtus Slovakia Controlatus). Do tejto kvalitatívnej kategórie sú zaradené akostné vína a akostné vína s prívlastkom.

Akostné vína sa pripravujú z hrozna a muštu o cukornatosti 16–17 °NM. Cukornatosť hroznových muštov je možné upravovať repným cukrom (tzv. chaptalizácia).

Kvalitatívne našou najvyššou kategóriou vín sú „akostné vína s prívlastkom“. Môžu byť biele, ružové i červené a z hľadiska obsahu zvyškového cukru suché, polosuché, polosladké a sladké. „Suchosť“ vín závisí od koncentrácie kyselín. Spravidla sú to vína so zvyškovým cukrom 0–4 g/l. (Na Slovensku to však môže byť aj víno s obsahom cukru 9 g/l v prípade ak súčasne obsahuje sedem promile kyselín) Polosuché tiché vína obsahujú 4–12 g/l zvyškového cukru, polosladké 12–45 g/l a sladké nad 45 g/l zvyškového cukru.

Existujú nasledovné „prívlastkové“ vína:

Kabinetné, ak je víno vyrobené z hrozna s cukornatosťou najmenej 19 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu,

Neskorý zber, ak je víno vyrobené z hrozna s cukornatosťou najmenej 21 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu,

Výber z hrozna, ak je víno vyrobené z hroznas cukornatosťou najmenej 23 °NM, ktoré sa získa zo starostlivo vyberaných strapcov a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 9,5 % objemu,

Bobuľový výber, ak je víno vyrobené z ručne vyberaných prezretých strapcov hrozna, z ktorých boli ručne odstránené nezrelé a poškodené bobule, s cukornatosťou najmenej 26 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu,

Hrozienkový výber, ak je víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna, s cukornatosťou najmenej 28 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu,

Cibébový výber a Botrytický výber, ak je víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom vláknitej huby Botrytis cinerea Persoon, s cukornatosťou najmenej 28 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 8 % objemu,

Ľadové víno, ak je víno vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané pri teplote –7 °C a nižšej,  hrozno zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté, získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % objemu,

Slamové víno, ak je víno vyrobené z dobre vyzretého hrozna, ktoré bolo pred spracovaním skladované na slame alebo rohožiach z rákosia, prípadne sa nechalo visieť a sušiť na šnúrach najmenej tri mesiace, získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM a skutočný obsah alkoholu vo víne je najmenej 6 % objemu.