Keď som uvažoval o čom by mal byť prvý príspevok v mojom blogu, prechádzalo mi mysľou mnoho tém. Rozhodol som sa pre nenáročnú tému, ktorá je ideálnou príjazdovou cestou do sveta vína. Pre tých, čo sa o víno nejakú dobu zaujímate, ste sa s niektorými tu uvedenými faktami už pravdepodobne stretli. Pre vás, ktorí sa s vínom začínate zoznamovať, nech je to zdroj zaujímavostí, ktoré vás nielen prekvapia, ale verím, že aj pobavia.

Pitie vína môže zlepšiť váš sexuálny život

Podľa prieskumu, ktorý bol uskutočnený v Austrálii aj v Taliansku bolo odhalené, že ženy ktoré pijú 2 poháre vína denne (nie však pol litráky ) si užívajú sex viac než ženy, ktoré víno nepijú vôbec. Celkom dobrý dôvod začať, no nie?

Najväčšími konzumentmi červeného vína na svete čo sa objemu týka sú číňania.

Číňania vypili v roku 2013 až 1395 miliónov litrov vína. Vďačí tomu hlavne narastajúca popularita červeného vína, keďže červenú farbu považujú číňania za šťastnú. V Číne sa v súčasnosti vysádzajú obrovské plochy viniča, aby boli svetoví producenti čo najviac po ruke. Viete však kto by to bol ak by sme spotrebu vína prepočítavali na osobu?  So spotrebou 74 litrov vína za rok na jednu osobu by sa ním stal Vatikán. V prepočte je to približne 99 fliaš o objeme 0,75 litra na osobu a rok. Samozrejme je potrebné dodať, že väčšinou sa jedná o omšové víno.

Za súčasnú podobu a existencu vína môžeme ďakovať mníchom

Počas obdobia stredoveku sa Cisterciánsky a Benediktínsky mnísi pričinili o inovácie v postupoch výroby vína. Práve vďaka ich výskumu a neúnavnému úsiliu sa môžeme tešiť takej rozmanitosti v postupoch výroby vína aj dnes. Jedno z najslávnejších šampaňských Dom Pérignon bolo pomenované podľa mnícha. Dom Pierre Pérignon (1638 – 1715) bol jedným z prvých zástupcov organických vín, experimentoval s novými metódami výroby a úspešne vylepšoval techológiu výroby vína. Jeho praktiky a techniky sa používajú aj v súčasnosti.

Farba vína môže prezradiť viac o jeho geografickom pôvode

Samozrejme hovoríme o pôvode hrozna, teda kde bolo vypestované a z ktorého bolo víno vyrobené. Farbu vína však nezistíte pokiaľ ostane zatvorené vo fľaši. Je potrebné si ho naliať do číreho skla, pohár (kalich) nakloniť a pozorovať sfarbenie okraja vína na bielom a dobre osvetlenom pozadí (papier, stena, tanier). Najtmavšie odtiene červeného vína alebo sýto žlté biele vína pochádzajú zvyčajne z oblastí s teplejšími klimatickými podmienkami. Svetlejšie farby vína sú zas príznakom chladnejších podnebí. Čo však na tento fakt povedia odrody farbiarky (Alibernet, Neronet, a.i.)? Nuž, cesty vína sú nevyspytateľné a výnimky potvrdzujú pravidlo.

Ženy sa z vína opijú rýchlejšie ako muži

Isteže aj tu existujú výnimky a vytrvalkyňe, ktoré dokážu sekundovať aj tým najodolnejším jedincom Odporúčam však víno degustovať a piť tak aby ste boli schopní vnímať a vychutnať si jeho aromatické (vôňa) a chuťové prednosti. A to je ako? No predsa v primeranom množstve. Ale poďme naspäť k faktu. Ženy zvyčajne tolerujú alkohol menej než muži, no nesúvisí to s hmotnosťou. Ak by rovnako ťažká žena a muž vypili rovnaké množstvo vína, u ženy by sa zaznamenala vyššia koncentrácia alkoholu v krvi (v angličtine označované ako BAC – Blood Alcohol Concentration). Dôvodom je, že ženské telo obsahuje viac tuku a menej enzýmov na odbúranie alkoholu ako telo mužské. Tuk pritom nie je schopný absorbovať žiadny alkohol. Pre dámy z toho vyplýva, že čím vyšší majú BAC pomer, tým tvrdšie môže byť BACnutie na zem. Pite prosím rozumne

Víno bolo vynájdené približne pred 6000 rokmi na strednom východe

Teda, je to všeobecne akceptovaný a uznávaný dátum odbornou väčšinou, ale kto vie ako to v skutočnoti naozaj bolo Najstaršie zvyšky vína (treba však dodať že vtedy sa to ani zďaleka nepodobalo vínu tak ako ho poznáme dnes) boli objavené v Iráne z obdobia Neolitu (8500 – 4000 rokov p.n.l.) Najstarší dôkaz o kultivovanom, teda obrábanom viniči sa našiel na území Gruzínska a je datovaný v rozmedzí rokov 7 tis. – 5 tis. p.n.l. Odhaduje sa, že samotný nápoj vznikol náhodou a to tak, že do hroznovej šťavy sa vetrom dostali prirodzené kvasinky a tie začali konzumovať cukor obsiahnutý v mušte čím vytvorili alkohol. Umenie výroby vína bolo neskôr zdokonalené egypťanmi a po stredomorí ho rozšírili gréci. Rímania zase víno spopularizovali po celej Európe, no a Španieli (prevažne oni) ho rozšírili aj za oceány do Nového sveta, Oceánie a Južnej Afriky.

Na svete existujú jedinci ktorí majú strach z vína

Čože?! No, áno. Na svete existujú ľudia, ktorí neznášajú víno až tak, že majú z neho strach. Táto choroba (nedá sa to asi inak ani nazvať) má aj svoje pomenovanie a volá sa enofóbia.

Štrnganie pohármi na zdravie pochádza z čias starého Ríma

Zvyk štrngania pohármi na zdravie zaviedli ešte starí rímania a to zo strachu z otrávenia svojími nepriateľmi. Štrngali pritom o seba tak silno, že víno vyprsklo aj do susedných pohárov. Iste, používali sa vtedy drevené čaše. Tradícia pripíjania na zdravie však začala ešte skôr a to v starobylom Grécku, kde sa hostiteľ napil z pohára ako prvý aby demonštroval svojim hosťom, že víno nie je otrávené.

A voda sa premenila na víno…

Výrobcovia koncentrátov hroznového muštu dávali počas obdobia prohibície v Spojených Štátoch na svoje produkty veľkú výstražnú nálepku s nápisom: “Keď zmiešate koncentrát s vodou, nenechávajte ho prosím v sude po dobu 20 dní, pretože sa z neho stane víno.”

V roku 2003 bol korunovaný svetový šampión v rozpoznaní vína podľa jeho vône

Svetový šampión a držiteľ rekordu v rozpoznávaní vína podľa jeho vône bol korunovaný v roku 2003 . Richard Juhlin zo Švédska bol schopný rozpoznať 43 vín z 50 predložených vzoriek. Pre porovnanie, degustátor, ktorý sa umiestnil na druhom mieste rozpoznal iba 4 vzorky z 50. To svedčí možno o nadľudských schopnostiach tohto Švéda, no tomu sa to odvtedy zopakovať nepodarilo. Že by mal iba lepší deň?

Víno zachraňovalo ľudí pred infikovanou vodou

Prvý preukázateľný zdravotný benefit, ktorý poskytovalo víno ľudstvu bola ochrana pred chorobami spôsobenými pokazenou vodou. Kdekoľvek sa začali v minulosti usádzať väčšie skupiny ľudí, začali skôr či neskôr čeliť smrtelným ochoreniam ako dizentéria či cholera, ktoré sa šírili infikovanou vodou. Voda vo víne vás však nezabije. V skutočnosti vysoký obsah alkoholu ktorý vo víne vzniká prirodzenou fermentáciou si dokonale poradí s baktériami. Kvasinky môžu pri dostatočnom množstve cukru v hroznovom mušte prekvasiť až na úroveň 15% alkoholu v objeme, čo je dokonalý vzorec na záchranu ľudského života.

Korkový uzáver nie je na voňanie

Korok sa používa na skúmanie kondície vína. Ak si sadnete do reštaurácie, kde víno podáva profesionálny sommeliér, určite nespravíte dobrý dojem keď si privoniate ku korkovému uzáveru, ktorý vám položí na stôl po otvorení vína. Sommeliér ktorý si ku korku privonia ho v skutočnosti skúma. Zisťuje či nie je rozpadnutý – rozdrobený alebo plesnivý korok môže negatívne vplývať na kvalitu vína. Pri najlepších vína je korok schopný prezradiť vek ako aj ďalšie informácie o otvorenom víne.

Fľašu vína môžete otvoriť aj topánkou

Uzáver však musí byť korkového charakteru. Pri šroubovacích uzáveroch neuspejete  Video si pozrite tu (realizátor už má trochu vyššiu hladinu BAC )