Vo vinohradoch to začína rozvoniavať hroznom. Je to neuveriteľné, ale už sa blíži ďalšia jeseň. Pre vinárov je to čarovné obdobie kedy oberajú plody tvrdej práce vo vinohrade. Počasie tento rok bolo k hroznu menej zhovievavé, aspoň čo sa týka teplých slnečných dní. Budem teraz hovoriť hlavne za Malokarpatskú oblasť kde žijem a najviac sa pohybujem. V sobotu 6. Septembra bola už po niekoľký rok organizovaná zo strany Malokarpatskej Vínnej Cesty príjemná akcia pod názvom Deň vo vinohradoch.

Ochutnávka vína vo vinohrade

Cieľom tejto akcie je priblížiť milovníkom vína miesta kde sa to všetko začína. Ako hovoria vinári, víno sa rodí už vo vinohrade. Súhlasím, kvalita suroviny, v tomto prípade hrozna je minimálne tak dôležitá ako samotne umenie výroby vína. Tí čo si cestu do malokarpatských vinohradov v sobotu našli sa mohli potešiť nielen vínami ale aj burčiakom, ktorý by už mal bublať na plné obrátky minimálne tam, kde sa pestuje Irsai Oliver či Muller Thurgau. Návštevníci mali však možnosť na vlastné oči vzhliadnúť miesta kde sa ich obľúbené vína vyrábajú.

Azda nikomu neušlo v akom stave sa nachádzajú vinohrady, ku ktorým sa poctiví vinári nedokážu dostať (za rozumných podmienok) aby ich mohli zušľachťovať. Malokarpatská krajina, ktorá by mala byť v smere od Trnavy tvorená najmä viničom sa inak nachádza v nelichotivom stave. Dá sa povedať, že minimálne polovica vinohradov je úplne zanebdaná a zarastená burinou. Môže za to hlavne doba v ktorej žijeme, kde sa ľudom chce čím ďalej tým menej pracovať a majú pocit, že všetko čo potrebujú si kúpia. Asi áno, ale dokedy to tak bude keď si zrazu všetci povieme že si kúpime? Prevdepodobne nebude od koho. Myslieť si že za vinohrad v lokalite medzi obcami zarobím milióny je naivné. Možno to bude znieť tvrdo voči vlastníkom pôdy, no môj názor je taký, že kto sa o pôdu nestará, mal by platiť aj tisíc násobné dane z nehnuteľnosti. Hádam potom by sa niečo zmenilo. Lamentovať bez toho aby existovali páky cez zákony je zbytočné. Nič tým nedosiahneme.

Aj takto by to mohlo vyzerať – obrobený vinohrad, Svätý Jur

Ja osobne som sa tento krát vybral navštíviť vinohrady v obci Svätý Jur neďaleko Bratislavy. Na tejto akcii to ani inak nejde vzhľadom na nemalé vzdialenosti, ktoré je potrebné prejsť ak nemáte vlastného šoféra. Dopoludnia to vyzeralo na prši plášť, no neskôr vyšlo slnko, ktoré zo svojej letnej sily stráca len pozvoľna a tak bolo príjmne teplo. Na šťastie aj pre samotných vinohradníkov, ktorí potrebujú dohnať cukry stratené počas studeného a mokrého augusta. Tí tvrdia, že na zvýšenie úrovne hroznového cukru v hrozne o jeden stupeň NM je potrebný jeden slnečný týždeň. Na neskoré zbery v Malých Karpatoch to tento rok vyzerá až začiatkom októbra. Ak vydrží pekne slnečno. Daždivé a chladné počasie na prelome mesiacov narobilo menšie komplikácie s hroznom, ktoré miestami začalo mierne nahnívať. Hlavne pre skoršie odrody ako je Muller Thurgau. Dobrou prácou vo vinohrade sa však s týmto problémom dá dobre vysporiadať. Riešením je aj ručný zber hrozna kde je možné priamo vo vinohrade vyselektovať zhnité bobule od zdravých.

Počas návštevy vinohradov vo Svätojurskom chotári som mal možnosť navštíviť 5 vinohradníkov a vinárov. Okrem lahodného burčiaku bolo možné ochutnať aj vína z ročníka 2013, či speciality ako zázvorový burčiak, gurmánsky guláš alebo vynikajúce koláčiky. V jednom vinohrade nechýbala ani živá muzika a ako to už býva zvykom, niektorí vo vinohradoch aj prespávali pri ohníku a načúvali šepotu viniča. Verím, že im našepol, že sa mu darí dobre a tento rok nás obdarí kvalitným hroznom aby sme mohli už koncom roka okoštovať krásne mladé vínko.